ŽIVOT LEKTORKY

Začnem jazykom, ktorý tvorí väčšinu môjho života, a tým je angličtina. Momentálne žijem viac po anglicky ako po slovensky, vzhľadom na moju prácu a to, čomu sa venujem.

Môj prvý kontakt s anglickým jazykom bol snáď už v škôlke. V podstate až do nejakého siedmeho ročníka na základnej škole som brala angličtinu ako bežný predmet. S kamarátkou sme chodili na „doučká,“ alebo skôr také „extra lessons,“ kde sme si robili rôzne cvičenia a testy, poprípade si vyjasnili učivo zo školy. Bavilo ma to, ale nie nejak obzvlášť. Pamätám si, že som nechápala to, kedy sa pri Present Simple & Continuous dáva am/is/are a kedy nie.

Celé sa to rozbehlo až keď spomínaná kamoška navrhla, či by sme neskúsili ísť na prijímačky z ôsmeho ročníka na bilingválnu obchodnú akadémiu v Trnave. A prijali nás.

Počas celého prvého ročníka sme mali každý týždeň 20 hodín angličtiny. Priznám sa, trošku nám z toho šibalo, pretože to bola celkom zmena oproti základnej škole. Veľakrát sa mi v angličtine aj snívalo a ku koncu roka mi bolo zaťažko vyjadriť myšlienky v slovenčine. Bola som ako taký anglicko-slovenský „hybrid,“ kedy som si nevedela spomenúť na slovenský preklad.

S týmto som popravde od tej doby až do konca vysokej školy bojovala. Až dnes môžem povedať, že už sa mi viac-menej darí oddeľovať jazyky.

Ale poďme späť k mojej strednej škole. Veľa predmetov sme mali v anglickej aj slovenskej verzii, keďže to bol bilingválny odbor, učili sme sa dvojmo a bolo to naozaj veľmi zaujímavé. Nie vždy som mala jednotky, ale o to ani nešlo, mojej úrovni angličtiny vďačím strednej škole. Už keď som mala 17 rokov som mala svojho prvého študenta, pretože som mala pocit a chuť, že mám čo odovzdať ďalej. Tam to vlastne celé začalo. Vtedy sa zrodila myšlienka pomáhať iným ľuďom s angličtinou, keďže som jej naozaj dobre rozumela.

Zmaturovala som na úrovni C1, absolvovala Cambridge Advanced English certifikát, taktiež na úrovni C1, na ktorý som sa pripravovala v škole na seminároch a tiež aj mimo nej. Bolo to náročné obdobie. No a v neposlednom rade sme mali možnosť spraviť si štátnu odbornú skúšku z anglického jazyka v ekonomickom odbore, takže tú som využila.

Práve z dôvodu, že som už vtedy začala učiť, som zvažovala ísť na vysokú školu v Trnave na učiteľstvo - anglický jazyk a etika, ale prišlo mi, že po stránke jazyka by som sa už veľa nového nenaučila, a zároveň som chcela vyskúšať niečo iné; niečo, kde budem môcť pomáhať väčšiemu množstvu ľudí, a tak som išla na Univerzitu Komenského študovať Európske štúdiá a politológiu, znova v anglickom jazyku. Za to obdobie som napísala toľko research papers, seminárok, komentárov a esejí v angličtine, že sa to nedá ani spočítať.

Po prvom ročníku som absolvovala Work and Travel program v USA, konkrétne v štáte Maine. Tri mesiace sme pracovali, a potom tri týždne cestovali. Ale o tomto si môžeš vypočuť v dvoch častiach môjho podcastu Cestovateľské denníky: USA časť 1 a 2.

Učili nás rodení hovoriaci, ale aj Slováci a svoje štúdium som ukončila bakalárskou prácou znova v angličtine. Len tak pre zaujímavosť, bola o moslimských ženách a prekážkach k ich zamestnaniu vo Veľkej Británii. Dali nám možnosť vybrať si jazyk bakalárky, ale pre mňa bolo oveľa prirodzenejšie dať to v angličtine, keďže ňou roky žijem a učím sa ju.

Zároveň som počas štúdia zistila, ako náročné je spraviť zmenu v spoločnosti a že vlastne pomôcť jednotlivcom žiť hodnotnejší život cez lektorstvo anglického jazyka je pre mňa tou správnou voľbou. Nie, nevedela som odjakživa, že toto bude moja práca, a zároveň záľuba.

No a ako to vyzerá so mnou a mojou angličtinou teraz? Stále sa učím? Áno, každý deň. Cez spoluprácu s mojimi študentami objavujem nové témy, ktoré ma možno predtým až tak nezaujímali a práve cez ne si stále rozširujem slovnú zásobu. Mám malý slovník, kde si slovnú zásobu zapisujem. Novou výzvou je pre mňa momentálne pozeranie seriálov a filmov bez tituliek s pre mňa náročným prízvukom na porozumenie. Proces učenia sa cudzieho jazyka sa v skutočnosti nemusí skončiť nikdy, vždy je čo objavovať a vždy je priestor zlepšovať sa.

Prejdime na moju cestu k plynulej nemčine. Učenie sa nemčiny ma naozaj uzemňuje a vracia do role študentky. Vďaka tomu, že mám lektorku nemčiny, sa viem pozrieť a vcítiť do mojich študentov oveľa lepšie. Niekedy sa lektori vzdialia od toho, čo to znamená byť študentom a myslím si, že je naozaj prínosné si to pripomínať.

Nemčinu som sa učila 4 roky na základnej a 4 roky na strednej škole, potom som mala dlhú pauzu a začala som sa učiť španielčinu, ale teraz predbieham, k španielčine sa ešte vrátim. No a po rokoch som sa k nemčine vrátila, pretože som mala dobre našliapnuté, slovná zásoba a základná gramatika tam bola, rozprávanie však bolo kostrbaté, keďže to sme na škole moc netrénovali, však vieš, ako to chodí. Nechcela som ten čas strávený v škole s nemčinou zahodiť. Teraz to budú viac ako dva roky, odkedy som znova začala a moja tretia lektorka v tomto procese.

Darí sa mi už v nemčine kecať na rôzne témy, neustále si rozširujem slovnú zásobu a momentálne sa zameriavam na členy a koncovky. Ak sa učíš nemčinu, tak vieš. Mávala som individuálne hodiny, teraz som v asynchrónnej výučbe. Mojim ďalším cieľom je porozumieť autentickým videám a filmom. Keď počúvam podcasty lektorov nemčiny rozumiem niekedy až 90 – 95% povedaného, ale nedávno som dostala som za úlohu pozrieť si pár trailerov na originálne nemecké filmy a keď mám byť úprimná, nerozumela som takmer nič. Trošku ma to zaskočilo, ale je to v pohode, mám na čom pracovať.

Minulé leto som bola v Rakúsku a pani na recepcii nehovorila anglicky. Tam som sa dorozumela v nemčine, takže to mi dodalo veľkú motiváciu. Neučím sa nejak intenzívne, ale to je v poriadku, pretože to beriem ako dlhodobý proces na ďalšie dva-tri roky. Nepotrebujem vedieť nemecky hneď a zaraz.

Raz by som si určite chcela vyskúšať aspoň pár týždňov života v Nemecku, keď bude príležitosť.

Najviac mi pomáha si písať rôzne vety, či už ako denníček mojich myšlienok, alebo ohľadne niečoho, čo sa mi deje v mojom živote, alebo ako precvičovanie si slovnej zásoby.

No a čo tá „španina“? Španielsky viem v tomto momente už len asi nadávať, haha. Paradoxne, v nemčine viem asi len jednu-dve nadávky. Španielčina je pre mňa krásna a určite bude ďalším jazykom, akonáhle sa rozhodnem, že nemčinu už mám na dobrej úrovni. Učila som sa ju pár mesiacov s lektorkou, a potom ako samouk. Neviem, prečo som sa tak zrazu chcela vrátiť k nemčine a toto nechať, ale tak som to cítila. V španielčine viem nejaké základné frázy a slová, ale nič svetoborné. Veľmi cítim, že keď ju nepoužívam, tak som „mega“ veľa pozabúdala. Nedávno na letisku vo Viedni som ale trošku počúvala dve španielky, ako sa rozprávajú a niečo málo som zachytila, ale ony tak rýchlo klebetili, že sa to nedalo!

FOTOREPORT